AD Denník N: Dáni svoj hotel Kyjev zrekonštruovali ako poctu pôvodnému vzhľadu, my ho ideme zničiť

Aj preto sa chceme vyjadriť k názorom, ktoré autor Denníka N publikoval v internetovom vydaní novín 26. februára 2019. Radi by sme priniesli aj náš pohľad a rozšírili diskusiu o budúcnosti centrálneho priestoru Bratislavy.

Spoločnosť LORDSHIP je vlastníkom bývalého Hotela Kyjev už 15 rokov.
Za tú dobu sme sa opakovane – a vždy v spolupráci s vedením mesta a
magistrátu – snažili budovu i priestor, v ktorom sa nachádza,
revitalizovať a zmodernizovať. To, aké bude územie Kamenného
námestia, dnes závisí najmä od dohody mesta s investorom.
S novým vedením Bratislavy i Starého Mesta sme sa už ako zástupcovia
spoločnosti LORDSHIP stretli a v spolupráci chceme naďalej pokračovať.
Cieľom nie je a ani nikdy nebola “lacná ubytovňa”.
Aby budova bývalého hotela a centrálna oblasť mesta opäť ožila, musí
prejsť dôkladnou rekonštrukciou. Preto napríklad plánujeme prebudovať
trojuholník ulíc Rajská a Špitálska, kde je dnes nefunkčná rampa do
podzemia. Na jej mieste vznikne nové námestie. Parkovanie sa presunie
z povrchu pod zem, kde vieme navýšiť dnešných približne sto miest na
výrazne vyššie množstvo.
Nič podobné sme nikdy netvrdili a voči podobným zavádzajúcim
interpretáciám sa musíme ohradiť. Rozumieme tomu, že by autor
článku chcel vidieť budovu bývalého Hotela Kyjev v pôvodnej podobe,
avšak táto stavba nespĺňa viaceré dnešné technické, ani bezpečnostné
kritériá.
Dáni pri prestavbe odkazovali na Arneho Jacobsena, keďže pracovali s
dedičstvom svetoznámeho architekta a dizajnéra a vôbec prvého
dizajnového hotela na svete.
Majitelia hotela Radisson Collection SAS Royal Hotel v Kodani sa pri jeho
rekonštrukcii i prevádzke môžu oprieť o ekonomický potenciál
mimoriadne početných fanúšikov dizajnu Arneho Jacobsena.
Už pred prestavbou bola jediná zachovaná izba v pôvodnej podobe
beznádejne vybookovaná, ako sám autor uvádza v článku Denníka N.
Kladieme si však legitímnu otázku, či je realistické očakávať podobný
záujem o dizajnový hotel predovšetkým zahraničnej klientely aj
v prípade budovy bývalého Hotela Kyjev? Aj keď sa bratislavský hotel nápadne
podobá na ten kodanský, dosahuje dielo v Bratislave rovnaké kvality?
Kým Arne Jacobsen v Kodani navrhol hotel od príborov až po dizajnové
stoličky, v prípade Ivana Matušíka môžeme hovoriť o inšpirácii. Aj sám
autor článku píše o diele, ktorého podobnosť s kodanským hotelom
“bude už navždy kontroverznou”. Stačí si porovnať dodnes zachovanú
izbu v Kodani s tou v Bratislave.
Historická hodnota bývalého Hotela Kyjev je diskutabilná. Posudzoval ju
príslušný Pamiatkový úrad a skonštatoval, že budova nemá náležitosti
na to, aby bola vyhlásená za pamiatku. Dokonca aj druhá výzva, ktorú
iniciovalo DOCOMOMO, nenašla širokú podporu medzi architektmi a
odbornou verejnosťou. Za zapísanie Hotela Kyjev ako pamiatky sa
priklonilo len 355 ľudí, medzi ktorými boli nie len odborníci a architekti,
ale aj žiaci škôl.
Nesúhlasíme ani s interpretáciou, že hrubá čiara je manipulatívne
vyjadrenie. Spoločnosť LORDSHIP za takmer 15 rokov vlastníctva do
budovy investovala nemalé prostriedky a budova jej nie je ukradnutá.
Organizovali sme viacero architektonických súťaží, viedli diskusie s
odbornou verejnosťou, Bratislavčanmi a aj ich zástupcami, snažili sme sa
o zmenu územného plánu a zodpovedný a transparentný prístup.
Spolupracujeme s našimi susedmi. Odštartovali sme revitalizáciu
Kamenného námestia presunutím či zbúraním čiernych stánkov,
podporili sme Dobrý trh, aktivity k augustu ‘68 či Street Art Festival,
ktorého výsledok dodnes zdobí budovu bývalého hotela.

Sme v tomto priestore už 15 rokov a naďalej sa úprimne snažíme nájsť cestu, ako oživiť centrálny bratislavský priestor v súlade s potrebami mesta a aj preto sa magistrátu pýtame, ako ďalej. Po takej dlhej dobe je totiž výsledok stále neistý.

Úprimne dúfame, že sa Bratislavčania po dohode investora s predstaviteľmi hlavného mesta dočkajú rekonštrukcie, z ktorej vznikne zaujímavý a originálny projekt.


Nepriznaná kópia? Aký je príbeh neoficiálnej predlohy Hotela Kyjev

Arne Jacobsen sa narodil na začiatku 20. storočia v Kodani. Pôvodne sa túžil stať maliarom, ale od toho ho odhovoril otec, ktorý chcel, aby sa syn realizoval v stabilnejšom povolaní. Voľba padla na architektúru, ktorú Arne vyštudoval na Dánskej kráľovskej umeleckej akadémii. Počas ciest do Paríža, Berlína či Dessau dostal možnosť spoznať vtedy nový, moderný štýl: funkcionalizmus.

Nadchli ho diela Le Corbusiera, ako bol pavilón L’Esprit Nouveau. Z Gropiusových a Miesových stavieb bol nadšený. Získané poznatky využil už čoskoro. V roku 1929 zvíťazil v súťaži na dom budúcnosti, ktorý vznikol v Kodani. Dnes by ho niektorí označili za model v mierke 1:1. Bol z betónu, okná sa spúšťali podobne ako v automobile. Vtedajšie predstavy o budúcnosti osobnej dopravy sa prejavili v heliporte, ktorý bol súčasťou domu. Vrtuľníky v tej dobe existovali iba v podobe prototypov rôznych vynálezcov bol to teda veľmi vizionársky prvok.

Na ľavo hotel SAS Royal v Kodani, vedľa neho Hotel Kyjev v Bratislave. Foto: Depositphotos a LORDSHIP

Na vlastných nohách
Čoskoro si v rodnej Kodani založil vlastný ateliér. Okrem navrhovania domov vytvoril v tomto období napríklad celú kodanskú štvrť Bellavista či známe prímorské Bellevue. Jeho tvorba však nemala iba priaznivcov. Napríklad súčasťou letoviska mala byť rozhľadňa s otočnou reštauráciou, no po protestoch verejnosti museli projekt zrušiť.

Plavčícka veža na pláži Bellevue v Kodani od Jacobsena. Foto: Depositphotos

Okrem architektúry sa vášnivo venoval aj dizajnu, najmä tvorbe nábytku. Snažil sa spojiť tvarované kovové konštrukcie s vtedajšou úrovňou spracovania preglejky. Spolupracoval s firmou Fritz Hansen, ktorá uviedla na trh Jacobsenovu stoličku známu pod názvom The Ant – Mravec. Navrhoval tiež rôzne produkty pre každodenný života, ako napríklad príbory. Jeho dizajnérske schopnosti boli veľmi všestranné.

Dánske múzeum umenia a dizajnu hostí aj stoličky od Arne Jacobsena. Foto: Depositphotos

Vojna a najznámejšie dielo
To už sa však nad Európu zaťahovali mračná z Berlína. Dánsko bolo obsadené nacistami a tak musel Jacobsen za veľmi dramatických okolností preplávať Öresundský prieplav a nájsť azyl v neutrálnom Švédsku. Pochádzal totiž zo židovskej rodiny.

Po vojne bol v celej Európe nedostatok stavebných materiálov, no nahromadená kreativita a prostriedky umožnili rýchly progres v 50. rokoch, kedy sa prejavoval hospodársky boom aj optimizmus tohto obdobia. Jedným z jeho sprievodných znakov boli aj odvážne architektonické riešenia, aké priniesol napríklad Lever House v americkom New Yorku.

Jacobsen sa ním inšpiroval pri tvorbe budovy kodanského hotela pre škandinávske aerolínie SAS. V roku 1960 ho otváral dánsky korunný pár a tak dostal kráľovské meno SAS Royal Hotel. V tomto období realizoval svoje cesty do Škandinávie aj mladý architekt Ivan Matušík, ktorý podľa vlastných slov chcel s priateľom Josefom Chovancom vidieť túto architektúru na vlastné oči. Do tej doby ju poznal iba z obrázkov.

SAS vs. Hotel Kyjev
Inšpiráciu Jacobsenovým hotelom v Kodani možno na budove bývalého Hotela Kyjev spoznať na prvý pohľad. Nielen vonkajším vzhľadom, ale aj interiérovými prvkami, napríklad známym točitým schodiskom. Kým Hotel Kyjev ako celok je kolektívnym dielom viacerých architektov a dizajnérov, na ktorých sa veľmi často zabúda, Jacobsen vytvoril pre SAS Royal Hotel aj nábytok, príbory či mobiliár. Obe budovy sa vo svojom čase dočkali istej kontroverzie. Jacobsenovo dielo označovali kritici za sklenenú cigaretovú krabičku, pre Matušíkov hotel a obchodný dom zbúrali celý blok historickej zástavby. SAS Royal Hotel je označovaný za prvý “designhotel” na svete, podobnosť Hotela Kyjev s kodanskou budovou vzbudzuje otázky.

O histórii tejto oblasti si môžete pozreť aj video: História a vývoj oblasti Kamenné námestie

Známe schodisko z Hotela Kyjev nájdete o pár rokov skôr v Kodani:

Jacobsena bol originálny, iní ho kopírovali
Jacobsenove dizajnové výrobky sa vyrábajú dodnes. Dalo by sa povedať, že boli natoľko nadčasové, až prišli opäť do módy. Stoličky, ako je napríklad Swan či Egg môžete aj dnes nájsť v moderných kaviarňach i kanceláriách, podobne je to s jeho príbormi i tapetami. Jacobsen sa síce nedožil realizácie všetkých svojich budov, no v svetovej architektúre zanechal natoľko nezmazateľnú stopu, že v ňom mnohí dizajnéri a umelci nachádzajú inšpiráciou dodnes. Jeho prvý designhotel sa v minulom roku dočkal nákladnej rekonštrukcie, ktorá sa veľmi silne inšpirovala dielom slávneho dizajnéra. Láka tak Jacobsenových fanúšikov z celého sveta, ktorí dychtivo využívajú možnosť vidieť jeho ideály prenesené do 21. storočia. No je otázne, či je kontroverzná bratislavská kópia hodná podobnej pocty.

© 2023 - Kamenné námestie

Vytvoril ramino.sk