Hotel Kyjev a jeho okolie na svoju príležitosť zmeniť svoj vzhľad a byť príjemným, čistým a kultúrnym miestom v centre hlavného mesta stále čakajú. Rovnako tak aj tisíce obyvateľov Bratislavy, ktorí v okolí žijú alebo priestorom denne prechádzajú. Budova a jej okolie je dnes v stave, ktorý si vyžaduje skoré riešenie v spolupráci investora a magistrátu, ako zástupcu obyvateľov Bratislavy.
Preto sa obraciame na vás, verejnosť s výzvou, aby sme dali mestskému zastupiteľstvu, vedeniu magistrátu a investorovi hotela úlohu aktívne spolupracovať a riešiť problém, ktorý by nemal byť ľahostajný nikomu.
Petíciou žiadame kompetentných v novom vedení mesta, aby spolu s investorom vypracovali plán konkrétnych krokov, ktoré povedú k rozvoju tohto priestoru a rekonštrukcii budovy bývalého Hotela Kyjev a jeho okolia.
Spoločnosť LORDSHIP je vlastníkom bývalého Hotela Kyjev už 15 rokov. Za tú dobu sme sa opakovane – a vždy v spolupráci s vedením mesta a magistrátu – snažili budovu i priestor, v ktorom sa nachádza, revitalizovať a zmodernizovať. To, aké bude územie Kamenného námestia, dnes závisí najmä od dohody mesta s investorom. S novým vedením Bratislavy i Starého Mesta sme sa už ako zástupcovia spoločnosti LORDSHIP stretli a v spolupráci chceme naďalej pokračovať. Cieľom nie je a ani nikdy nebola “lacná ubytovňa”. Aby budova bývalého hotela a centrálna oblasť mesta opäť ožila, musí prejsť dôkladnou rekonštrukciou. Preto napríklad plánujeme prebudovať trojuholník ulíc Rajská a Špitálska, kde je dnes nefunkčná rampa do podzemia. Na jej mieste vznikne nové námestie. Parkovanie sa presunie z povrchu pod zem, kde vieme navýšiť dnešných približne sto miest na výrazne vyššie množstvo.
Nič podobné sme nikdy netvrdili a voči podobným zavádzajúcim interpretáciám sa musíme ohradiť. Rozumieme tomu, že by autor článku chcel vidieť budovu bývalého Hotela Kyjev v pôvodnej podobe, avšak táto stavba nespĺňa viaceré dnešné technické, ani bezpečnostné kritériá. Dáni pri prestavbe odkazovali na Arneho Jacobsena, keďže pracovali s dedičstvom svetoznámeho architekta a dizajnéra a vôbec prvého dizajnového hotela na svete. Majitelia hotela Radisson Collection SAS Royal Hotel v Kodani sa pri jeho rekonštrukcii i prevádzke môžu oprieť o ekonomický potenciál mimoriadne početných fanúšikov dizajnu Arneho Jacobsena. Už pred prestavbou bola jediná zachovaná izba v pôvodnej podobe beznádejne vybookovaná, ako sám autor uvádza v článku Denníka N. Kladieme si však legitímnu otázku, či je realistické očakávať podobný záujem o dizajnový hotel predovšetkým zahraničnej klientely aj v prípade budovy bývalého Hotela Kyjev? Aj keď sa bratislavský hotel nápadne podobá na ten kodanský, dosahuje dielo v Bratislave rovnaké kvality? Kým Arne Jacobsen v Kodani navrhol hotel od príborov až po dizajnové stoličky, v prípade Ivana Matušíka môžeme hovoriť o inšpirácii. Aj sám autor článku píše o diele, ktorého podobnosť s kodanským hotelom “bude už navždy kontroverznou”. Stačí si porovnať dodnes zachovanú izbu v Kodani s tou v Bratislave.
Historická hodnota bývalého Hotela Kyjev je diskutabilná. Posudzoval ju príslušný Pamiatkový úrad a skonštatoval, že budova nemá náležitosti na to, aby bola vyhlásená za pamiatku. Dokonca aj druhá výzva, ktorú iniciovalo DOCOMOMO, nenašla širokú podporu medzi architektmi a odbornou verejnosťou. Za zapísanie Hotela Kyjev ako pamiatky sa priklonilo len 355 ľudí, medzi ktorými boli nie len odborníci a architekti, ale aj žiaci škôl. Nesúhlasíme ani s interpretáciou, že hrubá čiara je manipulatívne vyjadrenie. Spoločnosť LORDSHIP za takmer 15 rokov vlastníctva do budovy investovala nemalé prostriedky a budova jej nie je ukradnutá. Organizovali sme viacero architektonických súťaží, viedli diskusie s odbornou verejnosťou, Bratislavčanmi a aj ich zástupcami, snažili sme sa o zmenu územného plánu a zodpovedný a transparentný prístup. Spolupracujeme s našimi susedmi. Odštartovali sme revitalizáciu Kamenného námestia presunutím či zbúraním čiernych stánkov, podporili sme Dobrý trh, aktivity k augustu ‘68 či Street Art Festival, ktorého výsledok dodnes zdobí budovu bývalého hotela.
Sme v tomto priestore už 15 rokov a naďalej sa úprimne snažíme nájsť cestu, ako oživiť centrálny bratislavský priestor v súlade s potrebami mesta a aj preto sa magistrátu pýtame, ako ďalej. Po takej dlhej dobe je totiž výsledok stále neistý.
Úprimne dúfame, že sa Bratislavčania po dohode investora s predstaviteľmi hlavného mesta dočkajú rekonštrukcie, z ktorej vznikne zaujímavý a originálny projekt.
Arne Jacobsen sa narodil na začiatku 20. storočia v Kodani. Pôvodne sa túžil stať maliarom, ale od toho ho odhovoril otec, ktorý chcel, aby sa syn realizoval v stabilnejšom povolaní. Voľba padla na architektúru, ktorú Arne vyštudoval na Dánskej kráľovskej umeleckej akadémii. Počas ciest do Paríža, Berlína či Dessau dostal možnosť spoznať vtedy nový, moderný štýl: funkcionalizmus.
Nadchli ho diela Le Corbusiera, ako bol pavilón L’Esprit Nouveau. Z Gropiusových a Miesových stavieb bol nadšený. Získané poznatky využil už čoskoro. V roku 1929 zvíťazil v súťaži na dom budúcnosti, ktorý vznikol v Kodani. Dnes by ho niektorí označili za model v mierke 1:1. Bol z betónu, okná sa spúšťali podobne ako v automobile. Vtedajšie predstavy o budúcnosti osobnej dopravy sa prejavili v heliporte, ktorý bol súčasťou domu. Vrtuľníky v tej dobe existovali iba v podobe prototypov rôznych vynálezcov bol to teda veľmi vizionársky prvok.
Na ľavo hotel SAS Royal v Kodani, vedľa neho Hotel Kyjev v Bratislave. Foto: Depositphotos a LORDSHIP
Na vlastných nohách Čoskoro si v rodnej Kodani založil vlastný ateliér. Okrem navrhovania domov vytvoril v tomto období napríklad celú kodanskú štvrť Bellavista či známe prímorské Bellevue. Jeho tvorba však nemala iba priaznivcov. Napríklad súčasťou letoviska mala byť rozhľadňa s otočnou reštauráciou, no po protestoch verejnosti museli projekt zrušiť.
Plavčícka veža na pláži Bellevue v Kodani od Jacobsena. Foto: Depositphotos
Okrem architektúry sa vášnivo venoval aj dizajnu, najmä tvorbe nábytku. Snažil sa spojiť tvarované kovové konštrukcie s vtedajšou úrovňou spracovania preglejky. Spolupracoval s firmou Fritz Hansen, ktorá uviedla na trh Jacobsenovu stoličku známu pod názvom The Ant – Mravec. Navrhoval tiež rôzne produkty pre každodenný života, ako napríklad príbory. Jeho dizajnérske schopnosti boli veľmi všestranné.
Dánske múzeum umenia a dizajnu hostí aj stoličky od Arne Jacobsena. Foto: Depositphotos
Vojna a najznámejšie dielo To už sa však nad Európu zaťahovali mračná z Berlína. Dánsko bolo obsadené nacistami a tak musel Jacobsen za veľmi dramatických okolností preplávať Öresundský prieplav a nájsť azyl v neutrálnom Švédsku. Pochádzal totiž zo židovskej rodiny.
Po vojne bol v celej Európe nedostatok stavebných materiálov, no nahromadená kreativita a prostriedky umožnili rýchly progres v 50. rokoch, kedy sa prejavoval hospodársky boom aj optimizmus tohto obdobia. Jedným z jeho sprievodných znakov boli aj odvážne architektonické riešenia, aké priniesol napríklad Lever House v americkom New Yorku.
Jacobsen sa ním inšpiroval pri tvorbe budovy kodanského hotela pre škandinávske aerolínie SAS. V roku 1960 ho otváral dánsky korunný pár a tak dostal kráľovské meno SAS Royal Hotel. V tomto období realizoval svoje cesty do Škandinávie aj mladý architekt Ivan Matušík, ktorý podľa vlastných slov chcel s priateľom Josefom Chovancom vidieť túto architektúru na vlastné oči. Do tej doby ju poznal iba z obrázkov.
SAS vs. Hotel Kyjev Inšpiráciu Jacobsenovým hotelom v Kodani možno na budove bývalého Hotela Kyjev spoznať na prvý pohľad. Nielen vonkajším vzhľadom, ale aj interiérovými prvkami, napríklad známym točitým schodiskom. Kým Hotel Kyjev ako celok je kolektívnym dielom viacerých architektov a dizajnérov, na ktorých sa veľmi často zabúda, Jacobsen vytvoril pre SAS Royal Hotel aj nábytok, príbory či mobiliár. Obe budovy sa vo svojom čase dočkali istej kontroverzie. Jacobsenovo dielo označovali kritici za sklenenú cigaretovú krabičku, pre Matušíkov hotel a obchodný dom zbúrali celý blok historickej zástavby. SAS Royal Hotel je označovaný za prvý “designhotel” na svete, podobnosť Hotela Kyjev s kodanskou budovou vzbudzuje otázky.
Známe schodisko z Hotela Kyjev nájdete o pár rokov skôr v Kodani:
Jacobsena bol originálny, iní ho kopírovali Jacobsenove dizajnové výrobky sa vyrábajú dodnes. Dalo by sa povedať, že boli natoľko nadčasové, až prišli opäť do módy. Stoličky, ako je napríklad Swan či Egg môžete aj dnes nájsť v moderných kaviarňach i kanceláriách, podobne je to s jeho príbormi i tapetami. Jacobsen sa síce nedožil realizácie všetkých svojich budov, no v svetovej architektúre zanechal natoľko nezmazateľnú stopu, že v ňom mnohí dizajnéri a umelci nachádzajú inšpiráciou dodnes. Jeho prvý designhotel sa v minulom roku dočkal nákladnej rekonštrukcie, ktorá sa veľmi silne inšpirovala dielom slávneho dizajnéra. Láka tak Jacobsenových fanúšikov z celého sveta, ktorí dychtivo využívajú možnosť vidieť jeho ideály prenesené do 21. storočia. No je otázne, či je kontroverzná bratislavská kópia hodná podobnej pocty.
Motiváciou majiteľa budovy bývalého Hotela Kyjev ku stretnutiu s novým vedením mesta je snaha o transparentné riešenie investorských zámerov v centre Bratislavy. Ten verí, že konečná podoba tohto priestoru by mala vzísť práve z diskusie so zástupcami Bratislavčanov. O to, ako bude tento priestor vyzerať o štyri roky, sa tak môžu výrazne pričiniť obe strany, developer i dnešné vedenie mesta.
K zmene by mohlo prísť po viac ako 15 rokoch
Súčasný majiteľ Jonathan Jackson informoval pána primátora Valla spolu s pani starostkou Aufrichtovou, že sa už dvakrát snažil v spolupráci s mestom o zmenu územného plánu celého bloku č. 17/9 zóna Dunajská, ktorá by pomohla riešiť súčasný a nikomu nevyhovujúci stav.
V trojuholníku ulíc Rajská a Špitálska by mohlo vzniknúť nové námestie. Vizualizácia: LORDSHIP
V priebehu posledných 15 rokov, odkedy je budova Hotela Kyjev v jeho vlastníctve, ku zmene neprišlo. “Aj preto sme sa rozhodli postupovať v rámci regulatív súčasného platného územného plánu a zamýšľame budovu bývalého hotela zrekonštruovať v súlade s ním. Na mieste dnešného parkoviska plánujeme realizáciu nového administratívneho objektu,” povedal na stretnutí Jonathan Jackson.
Parkovanie by zákazníci našli v podzemných garážach, kde sa súčasný počet parkovacích miest približne späťnásobí. Zároveň by chcel investor v trojuholníku ulíc Rajská a Špitálska, kde je dnes nefunkčná rampa do podzemia, vytvoriť nové námestie pre Bratislavčanov. To by plynulo nadväzovalo na Kamenné námestia a Námestie SNP, ktoré chce mesto revitalizovať podľa projektu Živé námestie.
Obytné domy, ktoré investor vlastní v priestore Kamenného námestia, by v budúcnosti nahradili byty dizajnovo zapadajúce do zrekonštruovanej zóny.
Súčasná fasáda na budove bývalého Hotela Kyjev nespĺňa moderné tepelno-izolačné a ďalšie technické kritéria. Foto: LORDSHIP
Terajší technický a konštrukčný stav nedovoľuje veľa
Vlastník budovy bývalého hotela Kyjev informoval primátora a starostku, že sa už stretol na rokovaniach s novým majiteľom obchodného domu Georgom Trabelssiem. Developer LORDSHIP je ochotný sa podieľať na spoločnom postupe s majiteľom obchodného domu Tesco. Taktiež hľadať s ním cestu k rekonštrukcii oboch objektov na Kamennom námestí. Ak chcú mať obyvatelia Bratislavy funkčný verejný priestor v okolí hotela, je nutné zasiahnuť aj do jeho výzoru. Súčasná fasáda na budove bývalého Hotela Kyjev totiž nespĺňa moderné tepelno-izolačné a ďalšie technické kritéria, a preto je potrebné ju pri rekonštrukcii vymeniť.
Rekonštrukcia, ktorá by zachovávala pôvodný stav, prípadne sa od neho odchyľovala len minimálne, by dovoľovala otvoriť iba napríklad hotel nízkej kategórie, respektíve prechodné ubytovanie. Preto investor žiada mesto o spoluprácu pri projekte. Primátor Matúš Vallo zdôraznil, že priestor Kamenného námestia je pre hlavné mesto veľmi cenným územím, v ktorom treba riešiť bezpečnosť, kvalitu verejného priestoru a mestotvorné funkcie v úzkej nadväznosti na priľahlé Námestie SNP. V tejto súvislosti hlavné mesto pripraví vstupy do ďalšej diskusie a zosumarizuje kľúčové problémy a požiadavky, ktoré by riešenie Kamenného námestia, budov hotela Kyjev a bývalého Prioru mali z hľadiska verejného záujmu rešpektovať.
Investor, ktorý chce byť aj dobrým susedom
Veríme, že úlohou investora nie je len vytvoriť kvalitnú budovu, ale budovať aj vzťah ľudí k miestu, kde investujeme. Iba ak bude lokalita Kamenného námestia atraktívna a príťažlivá, tak len vtedy bude náš projekt úspešný. A aj preto spájame naše sily s partnermi a pokúšame sa budovať a prispievať k lepšiemu životu v lokalite.
Na Dobrom trhu sa zástupcovia investora rozprávali s desiatkami ľudí. Foto: LORDSHIP
Kampaň NEROZUMIEME podporuje šírenie odkazu roku 1968. Vizualizácia: BBDO
Čierne stavby zmizli vďaka aktivite investora. Foto: LORDSHIP
Pouličné umenie oživilo fasádu budovy bývalého Hotela Kyjev. Foto: LORDSHIP
Poskytli sme pomocnú ruku Dobrému trhu a vyhradili sme pre nich bezplatne väčšinu parkovacích miest z našich kapacít. Aj vďaka tomu sa mohol konať najväčší Dobrý trh v histórii.
Fasádu bývalého hotela dnes zdobí jedno z najväčších streetartových diel na svete v podaní umelca Lousyho Aubera. Steny budov, ktoré vlastníme v okolí, sú ozdobené pouličným umením vďaka spolupráci s Bratislava Streetart festival.
Poskytnutím fasády sme tiež podporili kampaň pripomínajúcu 50. výročie augustovej okupácie z roku 1968. Na fasáde sa premietali hlavné posolstvá kampane NEROZUMIEME. Tá pripomínala, že augustovú inváziu spáchali naši vtedajší spojenci na čele so Sovietskym zväzom. Je to totiž podľa nás vec občianskej a spoločenskej zodpovednosti. Sú udalosti v našej nedávnej minulosti, z ktorých sa musíme neustále učiť a táto patrí medzi tie najdôležitejšie.
Keď spojíme sily, tak sa dá pohnúť aj takým miestom, ako je Kamenné námestie. Mesto v spolupráci s Alianciou Stará tržnica, spoločnosťou Tesco a značkou LORDSHIP, rozhýbali začiatky revitalizácie roky chátrajúceho námestia v centre Bratislavy. Prvým a veľmi dôležitým krokom obnovy námestia bolo na náklady LORDSHIP a TESCO odstránenie čiernych stavieb, ktoré roky odolávali úradom a boli prekážkou revitalizácie. LORDSHIP vyhľadal a kontaktoval vlastníkov čiernych stavieb na námestí a dohodol s nimi premiestnenie ich prevádzok mimo tohto priestoru na vlastné pozemky, čo umožnilo začiatok revitalizácie.
Kvalitný verejný priestor musí byť na prvom mieste vytvorený pre obyvateľov mesta. Pod touto základnou definíciou si ale každý predstaví niečo iné. Niekto chce mať pokoj vo svojom byte, iní ľudia by najradšej mali schodíky z obývačky rovno do obľúbeného baru.
Ako by mala vyzerať budova bývalého hotela? Odpoveď by mal vymyslieť investor s mestom. Foto: LORDSHIP
Verejný priestor určuje aj to, ako sa k sebe ľudia správajú. Posledné dekády boli poznačené tým, že komunistický režim a potom po revolúcii nezodpovední developeri, často bezohľadne postavili svoje budovy a verejný priestor okolo zanedbávali. V spoločnosti LORDSHIP si myslíme, že situácia má byť úplne iná. Verejný priestor je aj pre nás, ako investora, dôležitý. Definuje hodnoty ktoré rešpektujeme a za ktorými stojíme, lebo dávajú pridanú hodnotu nášmu projektu. Je rozdiel či kráčame mestom po kvalitnom chodníku v príjemnom prostredí alebo či sa obávame priestorom vôbec prejsť. Kamenné námestie preto musí prejsť zmenou.
Na Dobrom trhu sa zástupcovia investora rozprávali s desiatkami ľudí. Foto: LORDSHIP
Radi by sme priniesli nové námestie Aj na toto všetko myslíme, pri tvorbe konceptu rekonštrukcie priestoru okolo bývalého Hotela Kyjev. Súčasťou nášho projektu je nové námestie s umeleckým zameraním, ktoré by sa malo stať práve takýmto mestským priestorom, na aké sú zvyknutí obyvatelia západných metropol. Vzniknúť má v trojuholníku ulíc Rajská a Špitálska, kde existuje dnes nefunkčná rampa do podzemia. Kamenné námestie tak dostane svojho menšieho, ale o to zaujímavejšieho suseda.
S parkovaním presunutým pod zem sa Bratislavčania môžu cítiť bezpečne na chodníkoch a užívať si vizuálnu i hudobnú produkciu, všetko s možnosťou kofeínového občerstvenia.
Nové námestie tak prinesie úplne iný ráz priestoru pri nákupnom dome a bývalom hoteli a pomôže vrátiť život späť do centra Bratislavy.
Nové námestie by malo vzniknúť v trojuhoľníku ulíc Rajská a Špitálska. Vizualizácia: Chapman-Taylor
Súčasťou novej budovy na terajšom parkovisku bude aj parter, ktorý bude pre chodcov čímsi ako prekrytou ulicou. V lete príjemne chladná, v zime vyhriata, s možnosťami pre nákup a aj občerstvenie.
Podajme si ruky Premeniť jeden z hlavných priestorov mesta na také miesto, ktoré bude obľúbenou zastávkou a miestom trávenia voľného času všetkých obyvateľov Bratislavy sa zdá byť takmer nemožné. No dejiny nás učia, že ak si všetky strany dokážu sadnúť k jednému stolu, nemožné sa stáva veľmi pravdepodobným. Pevne veríme, že si tak s novým vedením mesta a mestskej časti budeme môcť podať čokoskoro ruky a že Kamenné námestie dostane podobu, ktorú si tento priestor v meste zaslúži.
Vlastník budovy bývalého Hotela Kyjev sa pýtal tisícok návštevníkov Dobrého trhu, akú majú predstavu o budúcnosti tejto stavby v centre Bratislavy. Verejnosť chce, aby sa k novej podobe Kamenného námestia vyjadrilo Staré Mesto aj bratislavský magistrát. LORDSHIP by rád nadviazal s mestom modelový vzťah investor – samospráva.
Veríme, že úlohou investora je nielen vytvoriť kvalitnú budovu, ale budovať aj pozitívny vzťah ľudí k miestu, kde investuje. Iba ak bude lokalita Kamenného námestia atraktívna a príťažlivá, tak len vtedy bude náš projekt úspešný. A aj preto spájame naše sily s partnermi a pokúšame sa prispievať k lepšiemu životu v lokalite a stali sme sa partnerom Dobrého trhu.
Aktivity investor prezentoval otvorene a odpovedal na všetky otázky. Foto: LORDSHIP
Na Dobrom trhu sme v našom trhovníckom stánku prezentovali doterajšiu prácu a zámery s rekonštrukciou budovy bývalého hotela, či plány s vytvorením nového námestia v centre mesta. Zároveň sa aj otvorene rozprávali s ľuďmi o tom, čo by oni najradšej videli na Kamennom námestí alebo ako by sa mal bývalý hotel a jeho okolie zmeniť. Názory písali návštevníci napríklad na tabuľu priamo pri LORDSHIP stánku na Dobrom trhu.
Prostriedkom na vytvorenie moderného mesta, v ktorom sa bude dobre žiť, je aj podľa nás výrazne silnejšie zapojenie verejnosti do mestského života. Počas nedele sa pri LORDSHIP prezentácii zastavili stovky ľudí, ktorí sa prišli informovať, diskutovať a prispieť svojím pohľadom na vec. Robili tak nielen pri rozhovoroch s investorom, ale aj pri písaní vlastných návrhov na spomínanú tabuľu s otázkou “Čo by sa malo udiať s Hotelom Kyjev”, kde prezentovali svoj pohľad na riešenie budovy bývalého Hotela Kyjev.
Návštevníci Dobrého trhu mohli písať svoje názory na verejnú tabuľu nápadov. Foto: LORDSHIP
V diskusiách s ľuďmi sa často objavovali otázky o spolupráci investora s mestom. “Od začiatku sa snažíme viesť s mestom otvorený dialóg a pomáhať magistrátu aj v projektoch, ktoré priamo nesúvisia s našimi nehnuteľnosťami,” vysvetľuje zástupca spoločnosti LORDSHIP Peter Schmidt. Za všetko hovorí príklad, kedy investor dohodol s majiteľmi čiernych stavieb na Kamennom námestí ich presunutie a so spoločnosťou Tesco financovali ich odstránenie. Tieto stavby pritom desaťročie odolávali úradom a blokovali začiatok revitalizácie Kamenného námestia.
“Snahou spoločnosti LORDSHIP je spolupracovať s magistrátom Bratislavy a mestskou časťou Staré Mesto naďalej. V blízkej dobe plánujeme osloviť novozvolených zástupcov, teda Zuzanu Aufrichtovú a Matúša Valla a požiadať ich o stretnutie ohľadom ďalšieho postupu. Veríme, že magistrát a Staré Mesto budú súčinnými pri projekte rekonštrukcie budovy bývalého Hotela Kyjev. Dúfame, že dokážeme nastaviť s novozvolenými zástupcami Bratislavčanov modelovú a transparentnú spoluprácu investor – samospráva,” dodal Schmidt.
Návštevníci mohli prispieť kúpou medovníka z chránenej dieľne na príspevok pre OZ Vagus, ktoré sa stará o ľudí bez domova. Foto: LORDSHIP
LORDSHIP po podpore kampane Nerozumieme pri príležitosti 50. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v Auguste 1968 a vzniku najväčšieho street art diela v strednej Európe v rámci Street art festivalu, sa stal partnerom aj Dobrého trhu. Sme a chceme byť naďalej dobrým susedom. V rámci svojho stánku sme okrem iného zorganizovali aj zbierku – návštevníci Dobrého trhu mohli za dobrovoľný príspevok získať medovník s dizajnom aktuálnej fasády bývalého hotela. Výťažok, vyše 220 eur, bude poukázaný na účet občianskeho združenia o.z. Vagus, ktoré sa stará o ľudí bez domova. Výrobu medovníkov zabezpečila Slovenská chránená dielňa, ktorú sme ich kúpou takto mohli tiež podporiť.
Návštevníci mohli prispieť kúpou medovníka z chránenej dieľne na príspevok pre OZ Vagus, ktoré sa stará o ľudí bez domova. Foto: LORDSHIP
LORDSHIP sa stretol na Dobrom trhu so stovkami Bratislavčanov. Foto: LORDSHIP
Aktivity investor prezentoval otvorene a odpovedal na všetky otázky. Foto: LORDSHIP
Návštevníci Dobrého trhu mohli písať svoje názory na verejnú tabuľu nápadov. Foto: LORDSHIP
Ideová architektonická súťaž, ktorú na jeseň vyhlásila spoločnosť LORDSHIP, priniesla podnetné súťažné návrhy. Načrtli možný výzor budovy bývalého Hotela Kyjev a charakter verejných priestorov v jeho okolí. Porota vybrala dve práce, ktoré ocenila prvým miestom. Bodovala aj nezvyčajná skulptúrna podoba novej kancelárskej budovy s retailom. Finálna podoba budovy by mala avšak vzísť až z ďalšej spolupráce s ocenenými štúdiami. Na zadaní pre nich by chcel investor spolupracovať s novým primátorom a starostkou Starého Mesta.
Ideová architektonická súťaž priniesla možnosť širokej odbornej verejnosti zapojiť sa do procesu rekonštrukcie budovy bývalého Hotela Kyjev. Cieľom ideovej súťaže na návrh riešenia fasády bolo posunúť rozmýšľanie o výzore budovy bývalého Hotela Kyjev a nového administratívneho objektu na Špitálskej ulici bližšie k rekonštrukcii. Do súťaže sa prihlásili takmer štyri desiatky subjektov. Medzi nimi sa nachádzali medzinárodné a domáce architektonické kancelárie, ako aj dizajnéri či projektanti.
Britský investor LORDSHIP oceňuje snahu súťažiacich, ktorí prispeli svojim pohľadom na riešenie fasády budovy bývalého hotela a aj novej administratívnej budovy, ktorá by mala vzniknúť na mieste, kde dnes stojí parkovisko. “Súťaž nám pomohla rozvinúť naše úvahy o novej fasáde. Práce boli prínosné, spolu priniesli zaujímavý pohľad na možné stvárnenie tohto verejného priestoru v centre Bratislavy,” povedal Peter Schmidt zo spoločnosti LORDSHIP.
Ideová súťaž: Chapman Taylor
Finálnu podobu je nutné ešte vycizelovať Hoci porota v ideovej súťaži udelila ocenenia, investor chce s architektmi ďalej spolupracovať a ich návrhy dopracovať. “Uvedomujeme si hodnotu budovy bývalého hotela,” vysvetlil zástupca investora Peter Schmidt a dodal, že aj z týchto dôvodov chce investor nadviazať intenzívnejšiu spoluprácu s Matúšom Vallom, novozvoleným primátorom mesta Bratislava, a taktiež novou starostkou Starého Mesta, Zuzanou Aufrichtovou.
Ideálnym výstupom spoločného postupu odborníkov z magistrátu, mestskej časti a zástupcov investora, by mohlo byť jasne komunikované zadanie pre architektonické kancelárie.
Spolupráca vyššie uvedených subjektov môže byť zároveň príkladom modelovej otvorenej komunikácie medzi mestom a developerom, o ktorú sa LORDSHIP snaží.
Ideová súťaž: Blue in Green
Ocenenie pre kancelársku budovu aj bývalý Kyjev “Pri regulatívmi vopred definovanom tvare bodovali tie riešenia, ktoré priniesli vycizelovaný názor na dizajn fasád,” vysvetľuje postoj poroty jej člen a architekt Matej Siebert zo štúdia SIEBERT + TALAŠ. “Prinášajú na Špitálsku overený pocit mestskej ulice, pomáhajú obnoviť potenciál centra mesta,” dodáva.
Ocenenie za návrh budovy s kanceláriami, ktorá by mala vzniknúť na mieste parkoviska na Špitálskej ulici, získala architektonická kancelária KRR Architekti. Návrh tejto budovy bol podľa porotcov najviac mestotvorný, s rešpektom k mestskej štruktúre a vnášajúci rôznorodosť typickú pre historické centrum.
V prípade fasády hotela bolo preferované riešenie podľa návrhu architektonického štúdia Chapman Taylor, konkrétne ich pražskej pobočky. Sústredili sa podľa vlastných slov na nadčasovosť, udržateľnosť, vysokú flexibilitu pre dispozičné riešenie a v neposlednom rade na výrazné vylepšenie estetiky priľahlých priestorov. Oba návrhy nesú podľa Sieberta rukopis typicky britskej komerčnej architektúry, tradične dominujúcej v medzinárodných projektoch.
Ideová súťaž: Miroslav Novotný
Porota sa rozhodla neudeliť druhé miesto. Tretie miesto pridelila architektonickej kancelárii Blue in Green. Špeciálna cena našla svoje miesto v rukách architekta Miroslava Novotného, ktorý použil moderné materiály na fasádu hotela, no zachováva jeho pôvodný vzhľad. Ako kontrast k nemu navrhol futuristickú administratívnu budovu bielej farby na Špitálskej ulici. “Návrh priniesol alternatívny a veľmi výtvarný koncept. Jeho silná skulpturálnosť je odkazom na obdobie 60. rokov, no podobne ako tieto stavby menej reaguje na požiadavky funkčnosti, najmä v lamelami uzavretom parteri,” vysvetlil Siebert.
Návrhy s ambíciou vrátiť život do centra Bratislavy Porota pozostávala z uznávaných odborníkov, ako je napríklad aj vo svete známa architekta Alena Kubová-Gauché, Matej Siebert zo štúdia SIEBERT + TALAŠ či Branislav Kaliský, ktorý je spoluautorom oceňovanej Eurovei. Verejnosť zastupovali moderátor Milan “Junior” Zimnýkoval a hudobník Martin Valihora. “Ideovú súťaž vnímam ako pokus o čiastočne nové vizuálne riešenie,” povedala Alena Kubová-Gauché, ktorá od rekonštrukcie budovy očakáva zvýšenie urbanistických hodnôt centra mesta, atraktívnosť architektúry založenej na mestotvorných hodnotách. Porotcu – zástupcu verejnosti, moderátora Milana “Juniora” Zimnýkovala zaujalo na prihlásených prácach rešpektovanie budovy a načrtnutie možného zdynamizovania priestoru. “Boli to návrhy, ktoré mali ambíciu vrátiť život do tejto polomŕtvej zóny z pohľadu funkčnosti,” povedal Junior podľa ktorého, by stavba mala mať ambíciu stať sa vkusnou atrakciou pre návštevníkov. V porote okrem Zimnýkovala bol aj hudobník Martin Valihora, ktorý ocenil že vo víťaznom projekte zostal návrh na námestie s priestorom pre umenie a koncerty.
Investor chce byť naďalej dobrým susedom LORDSHIP by tiež rád nadviazal na intenzívnu spoluprácu s bývalým vedením mesta. V minulosti z nej vzišiel napríklad štart rekonštrukcie Kamenného námestia, kedy investor pomohol vypátrať majiteľov čiernych stavieb a zabezpečiť ich odstránenie z pozemkov mesta, ktoré spolufinancoval so spoločnosťou Tesco. “Partnerom investora pri dobrom riešení musí byť mesto. Neprijatie žiadneho riešenia by len zakonzervovalo dnešný nevyhovujúci stav, ktorý spôsobuje stagnáciu celej štvrte,” povedal po ideovej súťaži porotca Matej Siebert. Podľa neho úpravy verejných priestorov čiastočne pomáhajú zlepšiť vizuálnu stránku okolia, no toto územie má oveľa väčší potenciál. “Stačí ho správnym spôsobom prebudiť,” dodal.
LORDSHIP sa bude naďalej usilovať o dialóg a transparentnú spoluprácu v súvislosti s projektom v lokalite Kamenné námestie, ako aj ďalšími aktivitami v susedstve.
Matej Siebert z architektonického štúdia SIEBERT + TALAŠ je jedným z porotcov v ideovej súťaži na fasádu budovy bývalého Hotela Kyjev. Pýtali sme sa ho, ako vníma budovu samotnú, súťaž, či Kamenné námestie.
Prečo ste prijali ponuku účastniť sa v porote na ideový návrh riešenia fasády budovy bývalého Hotela Kyjev?
Pred niekoľkými rokmi sme boli súčasťou širšieho tímu, ktorý chcel zlepšiť územie v okolí a samotné Kamenné námestie. Napriek tomu, že naše aktivity a návrh krokov riešenia vážnych urbanistických problémov tohto územia nebol prijatý, stále pociťujem istú spätosť s otvorenými otázkami tejto časti mesta.
Ako vnímate priestor, v ktorom sa budova bývalého hotela nachádza?
Okolo Kamenného námestia existuje mnoho mýtov a príbehov s veľmi silným nábojom. Vždy to bol stred mesta a ľudia tu prinášali mnoho aj nesúrodých, často chaotických kultúrnych vrstiev. V koncentrovanej forme je to aj príbeh Bratislavy v 20. storočí so všetkými vrcholmi a následnými pádmi, začatými a nedokončenými konceptami.
Už samotný názov „Kamenné námestie“ označuje niečo, čo zaniklo pred 40 rokmi asanáciou pôvodných budov.
Príbeh Kamenného námestia zostáva otvorený a je na nás všetkých, ako bude pokračovať.
Ako vnímate budovu samotnú?
Otázke komplexu hotela sme sa v minulosti podrobne venovali, spracovali sme viacero analýz architektonického potenciálu. Poučné bolo stretnutie s dánskym teoretikom O. Holstom, ktorý sa dlhodobo venuje prácam dánskeho architekta Arne Jacobsena a ktorý osobne navštívil Hotel Kyjev aby posúdil podobnosť s kodanským hotelom SAS. Diskutovali sme o miere, kedy sa jedna architektúra odvoláva na predchádzajúcu a vzniká nové výnimočné dielo a naopak kedy vznikne iba plagiát. Hotel Kyjev nie je kópiou v právnom slova zmysle, ale miera podobností s dánskym vzorom vzbudzuje otázky.
A jej osadenie v priestore?
Ďaľšie otázky vzbudzuje spôsob, akým je komplex hotela a obchodného domu osadený v priestore. Respektíve – na začiatku 60-tych rokov vtedajší architekti navrhovali rozsiahlu plošnú asanáciu budov od Starého mosta až po Americké námestie (!) a vytvorenie nového širokého bulváru. Z tohto konceptu zostalo na Špitálskej iba torzo – práve Hotel Kyjev a susedné budovy ministerstiev. Oba súbory budov sú v konflikte s pôvodnou blokovou zástavbou, my sme ich pracovne pomenovali „štrbavé zuby“.
Kamenné námestie prechádza malou revitalizáciou. Foto: LORDSHIP
Náhodnosťou a konfliktom budov trpia najmä priľahlé verejné priestory, okolie svojou slabou sociálnou atraktívnosťou prehráva „súboj o návštevníkov“ proti úhľadne upraveným komerčným centrám. O téme sociálnych vzťahov a verejného priestoru Kamenného námestia bolo spracovaných viacero odborných štúdií a prieskumov verejnej mienky, ktoré sa zhodujú na potrebe niečo urobiť s touto časťou centra mesta.
Zmenil sa Váš pohľad v čase, napríklad od študentských rokov?
Musím povedať, že sa nezmenil – iba sa sprecizoval. Pred 25 rokmi som sa v mojej školskej práci na Fakulte architektúry zaoberal otázkami revitalizácie ako vrátenia mestského spôsobu života do tejto zóny. Odpoveďou je dôsledné vytváranie mestských domov, so funkciami živými 24 hodín denne/7 dní v týždni, s dobrým verejným priestorom povzbudzujúcim sociálne vzťahy a kvalitnou atraktívnou architektúrou s vynikajúcimi detailami – jednoducho miesta kde sa každý rád stretne. Polohu v centre mesta na to Kamenné má.
Aký by podľa Vás mal byť víťazný návrh?
Dobrý návrh musí byť mestotvorný, mal oživiť dnes mŕtvu časť centra Bratislavy a premeniť ho na vitálne miesto plné ľudí. Lokalita evokuje široký diapazón polôh architektúry, no vždy by to mal byť prístup veľmi poctivý, vytvárajúci dobré centrum Bratislavy.
V decembri minulého roku uskutočnila agentúra STEM/MARK prieskum na vzorke 500 ľudí. Na otázku “Čo by sa podľa vás malo spraviť s Kamenným námestím a okolím bývalého Hotela Kyjev?” odpovedalo až 65 percent opýtaných Bratislavčanov, že si želajú rekonštrukciu. Nikto z respondentov nebol spokojný s terajším stavom. Veľmi podobné výsledky sme zaznamenali aj v internetovej ankete na Facebookovej stránke Nové Kamenné námestie, do ktorej sa zapojilo takmer 3 000 ľudí. V ankete 69,6 percent respondentov hlasovalo za rekonštrukciu, 25,1 percent za zbúranie budovy a len 5,3 percent za zachovanie jej súčasného výzoru. O tom, ako by mohla vyzerať fasáda budovy bývalého Hotela Kyjev nám napovie súťaž.
Súčasná fasáda budovy bývalého Hotela Kyjev nevyhovuje dnešným normám. Foto: LORDSHIP
Architektonická súťaž je vyhlásená od 18. septembra 2018. Súťažiaci majú čas na predkladanie návrhov do 31. októbra 2018. Odborná aj laická verejnosť nájde všetky informácie na internetovej stránke https://kamennenamestie.sk/, kde sa môže do súťaže aj registrovať. Priaznivci architektúry či aktívni občania zaujímajúci sa o témy spojené s rozvojom centra Bratislavy nájdu na rovnakej adrese najnovšie informácie o projekte, ale aj dianí na Kamennom námestí a v jeho okolí.
Oficiálne vyhlásenie najlepších prác je plánované na 12. novembra 2018.
Najhodnotnejšie návrhy budú ocenené a odmenené celkovou čiastkou vo výške 10 000 €.
1. cena sa stanovuje vo výške 4 000 €;
2. cena se stanovuje vo výške 2 500 €;
3. cena sa stanovuje vo výške 1 500 €.
Pre návrhy neocenené, ktoré však prinesli pozoruhodné dielčie podnety a riešenia, sa m§že prerozdeliť celková čiastka vo výške 2 000 €.
Autor ideového návrhu, ktorý bude realizovaný, bude v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie označený ako spoluautor.
Investor budovy bývalého Hotela Kyjev, ktorý túto stavbu vlastní od roku 2004, prišiel s viacerými návrhmi na zmenu. Tie pochádzali napríklad z medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorá dala novú tvár celému okoliu. Avšak investor LORDSHIP narazil na jeden veľký problém. Aj keď chcel priestor pretvoriť komplexne, nebol jeho jediným vlastníkom. Všetky predstavy o komplexnej rekonštrukcii preto časom zlyhali.
Hľadajú riešenie, s ktorým bude súhlasiť väčšina
Po rokoch čakania spoločnosť LORDSHIP predstavila v decembri 2017 plány s rekonštrukciou budovy bývalého Hotela Kyjev. Reakcie niektorých architektov v tej dobe viedli k spusteniu petície “Verejná výzva vedeniu Pamiatkového úradu SR na vyhlásenie Komplexu na Kamennom námestí v Bratislave za Národnú kultúrnu pamiatku”. Ale aj cez snahu zapojiť architektov a odbornú verejnosť zo škôl a Českej republiky, sa pod petíciu podpísalo len 355 ľudí. Išlo už o druhý neúspešný pokus. Ten prvý stopol samotný Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ešte v roku 2013, ktorý odmietol vyhlásiť komplex za Národnú kultúrnu pamiatku.
Investor sa vzhľadom na majetkové pomery v priestoroch Kamenného námestia rozhodol pre menší zásah do tváre Bratislavy. Budove bývalého hotela chce vdýchnuť nový život a priestor zrekonštruovať. V súčasnosti pripravuje architektonickú ideovú súťaž na výzor fasády. Súťaž by mala dať odpoveď na to, ako zrekonštruovaná budova bude vyzerať. Rekonštrukcia by okrem iného mala priniesť aj presunutie parkovacích miest pod zem, či vytvorenie nového námestia v trojuholníku ulíc Rajská a Cintorínska – na mieste zásobovacej rampy do podzemia.
