Budova bývalého hotela nevyhovuje dnešným normám, rekonštrukcia je preto nevyhnutná. Matej Siebert z architektonického štúdia SIEBERT + TALAŠ je jedným z porotcov v ideovej súťaži na fasádu budovy bývalého Hotela Kyjev. Pýtali sme sa ho, ako vníma budovu samotnú, súťaž, či Kamenné námestie.
Prečo ste prijali ponuku účastniť sa v porote na ideový návrh riešenia fasády budovy bývalého Hotela Kyjev?
Pred niekoľkými rokmi sme boli súčasťou širšieho tímu, ktorý chcel zlepšiť územie v okolí a samotné Kamenné námestie. Napriek tomu, že naše aktivity a návrh krokov riešenia vážnych urbanistických problémov tohto územia nebol prijatý, stále pociťujem istú spätosť s otvorenými otázkami tejto časti mesta.
Ako vnímate priestor, v ktorom sa budova bývalého hotela nachádza?
Okolo Kamenného námestia existuje mnoho mýtov a príbehov s veľmi silným nábojom. Vždy to bol stred mesta a ľudia tu prinášali mnoho aj nesúrodých, často chaotických kultúrnych vrstiev. V koncentrovanej forme je to aj príbeh Bratislavy v 20. storočí so všetkými vrcholmi a následnými pádmi, začatými a nedokončenými konceptami.
Už samotný názov „Kamenné námestie“ označuje niečo, čo zaniklo pred 40 rokmi asanáciou pôvodných budov.
Príbeh Kamenného námestia zostáva otvorený a je na nás všetkých, ako bude pokračovať.
Ako vnímate budovu samotnú?
Otázke komplexu hotela sme sa v minulosti podrobne venovali, spracovali sme viacero analýz architektonického potenciálu. Poučné bolo stretnutie s dánskym teoretikom O. Holstom, ktorý sa dlhodobo venuje prácam dánskeho architekta Arne Jacobsena a ktorý osobne navštívil Hotel Kyjev aby posúdil podobnosť s kodanským hotelom SAS. Diskutovali sme o miere, kedy sa jedna architektúra odvoláva na predchádzajúcu a vzniká nové výnimočné dielo a naopak kedy vznikne iba plagiát. Hotel Kyjev nie je kópiou v právnom slova zmysle, ale miera podobností s dánskym vzorom vzbudzuje otázky.
A jej osadenie v priestore?
Ďaľšie otázky vzbudzuje spôsob, akým je komplex hotela a obchodného domu osadený v priestore. Respektíve – na začiatku 60-tych rokov vtedajší architekti navrhovali rozsiahlu plošnú asanáciu budov od Starého mosta až po Americké námestie (!) a vytvorenie nového širokého bulváru. Z tohto konceptu zostalo na Špitálskej iba torzo – práve Hotel Kyjev a susedné budovy ministerstiev. Oba súbory budov sú v konflikte s pôvodnou blokovou zástavbou, my sme ich pracovne pomenovali „štrbavé zuby“.
Náhodnosťou a konfliktom budov trpia najmä priľahlé verejné priestory, okolie svojou slabou sociálnou atraktívnosťou prehráva „súboj o návštevníkov“ proti úhľadne upraveným komerčným centrám. O téme sociálnych vzťahov a verejného priestoru Kamenného námestia bolo spracovaných viacero odborných štúdií a prieskumov verejnej mienky, ktoré sa zhodujú na potrebe niečo urobiť s touto časťou centra mesta.
Zmenil sa Váš pohľad v čase, napríklad od študentských rokov?
Musím povedať, že sa nezmenil – iba sa sprecizoval. Pred 25 rokmi som sa v mojej školskej práci na Fakulte architektúry zaoberal otázkami revitalizácie ako vrátenia mestského spôsobu života do tejto zóny. Odpoveďou je dôsledné vytváranie mestských domov, so funkciami živými 24 hodín denne/7 dní v týždni, s dobrým verejným priestorom povzbudzujúcim sociálne vzťahy a kvalitnou atraktívnou architektúrou s vynikajúcimi detailami – jednoducho miesta kde sa každý rád stretne. Polohu v centre mesta na to Kamenné má.
Aký by podľa Vás mal byť víťazný návrh?
Dobrý návrh musí byť mestotvorný, mal oživiť dnes mŕtvu časť centra Bratislavy a premeniť ho na vitálne miesto plné ľudí. Lokalita evokuje široký diapazón polôh architektúry, no vždy by to mal byť prístup veľmi poctivý, vytvárajúci dobré centrum Bratislavy.
