Arne Jacobsen sa narodil na začiatku 20. storočia v Kodani. Pôvodne sa túžil stať maliarom, ale od toho ho odhovoril otec, ktorý chcel, aby sa syn realizoval v stabilnejšom povolaní. Voľba padla na architektúru, ktorú Arne vyštudoval na Dánskej kráľovskej umeleckej akadémii. Počas ciest do Paríža, Berlína či Dessau dostal možnosť spoznať vtedy nový, moderný štýl: funkcionalizmus.
Nadchli ho diela Le Corbusiera, ako bol pavilón L’Esprit Nouveau. Z Gropiusových a Miesových stavieb bol nadšený. Získané poznatky využil už čoskoro. V roku 1929 zvíťazil v súťaži na dom budúcnosti, ktorý vznikol v Kodani. Dnes by ho niektorí označili za model v mierke 1:1. Bol z betónu, okná sa spúšťali podobne ako v automobile. Vtedajšie predstavy o budúcnosti osobnej dopravy sa prejavili v heliporte, ktorý bol súčasťou domu. Vrtuľníky v tej dobe existovali iba v podobe prototypov rôznych vynálezcov bol to teda veľmi vizionársky prvok.
Na vlastných nohách
Čoskoro si v rodnej Kodani založil vlastný ateliér. Okrem navrhovania domov vytvoril v tomto období napríklad celú kodanskú štvrť Bellavista či známe prímorské Bellevue. Jeho tvorba však nemala iba priaznivcov. Napríklad súčasťou letoviska mala byť rozhľadňa s otočnou reštauráciou, no po protestoch verejnosti museli projekt zrušiť.
Okrem architektúry sa vášnivo venoval aj dizajnu, najmä tvorbe nábytku. Snažil sa spojiť tvarované kovové konštrukcie s vtedajšou úrovňou spracovania preglejky. Spolupracoval s firmou Fritz Hansen, ktorá uviedla na trh Jacobsenovu stoličku známu pod názvom The Ant – Mravec. Navrhoval tiež rôzne produkty pre každodenný života, ako napríklad príbory. Jeho dizajnérske schopnosti boli veľmi všestranné.
Vojna a najznámejšie dielo
To už sa však nad Európu zaťahovali mračná z Berlína. Dánsko bolo obsadené nacistami a tak musel Jacobsen za veľmi dramatických okolností preplávať Öresundský prieplav a nájsť azyl v neutrálnom Švédsku. Pochádzal totiž zo židovskej rodiny.
Po vojne bol v celej Európe nedostatok stavebných materiálov, no nahromadená kreativita a prostriedky umožnili rýchly progres v 50. rokoch, kedy sa prejavoval hospodársky boom aj optimizmus tohto obdobia. Jedným z jeho sprievodných znakov boli aj odvážne architektonické riešenia, aké priniesol napríklad Lever House v americkom New Yorku.
Jacobsen sa ním inšpiroval pri tvorbe budovy kodanského hotela pre škandinávske aerolínie SAS. V roku 1960 ho otváral dánsky korunný pár a tak dostal kráľovské meno SAS Royal Hotel. V tomto období realizoval svoje cesty do Škandinávie aj mladý architekt Ivan Matušík, ktorý podľa vlastných slov chcel s priateľom Josefom Chovancom vidieť túto architektúru na vlastné oči. Do tej doby ju poznal iba z obrázkov.
SAS vs. Hotel Kyjev
Inšpiráciu Jacobsenovým hotelom v Kodani možno na budove bývalého Hotela Kyjev spoznať na prvý pohľad. Nielen vonkajším vzhľadom, ale aj interiérovými prvkami, napríklad známym točitým schodiskom. Kým Hotel Kyjev ako celok je kolektívnym dielom viacerých architektov a dizajnérov, na ktorých sa veľmi často zabúda, Jacobsen vytvoril pre SAS Royal Hotel aj nábytok, príbory či mobiliár. Obe budovy sa vo svojom čase dočkali istej kontroverzie. Jacobsenovo dielo označovali kritici za sklenenú cigaretovú krabičku, pre Matušíkov hotel a obchodný dom zbúrali celý blok historickej zástavby. SAS Royal Hotel je označovaný za prvý “designhotel” na svete, podobnosť Hotela Kyjev s kodanskou budovou vzbudzuje otázky.
O histórii tejto oblasti si môžete pozreť aj video: História a vývoj oblasti Kamenné námestie
Známe schodisko z Hotela Kyjev nájdete o pár rokov skôr v Kodani:
Jacobsena bol originálny, iní ho kopírovali
Jacobsenove dizajnové výrobky sa vyrábajú dodnes. Dalo by sa povedať, že boli natoľko nadčasové, až prišli opäť do módy. Stoličky, ako je napríklad Swan či Egg môžete aj dnes nájsť v moderných kaviarňach i kanceláriách, podobne je to s jeho príbormi i tapetami. Jacobsen sa síce nedožil realizácie všetkých svojich budov, no v svetovej architektúre zanechal natoľko nezmazateľnú stopu, že v ňom mnohí dizajnéri a umelci nachádzajú inšpiráciou dodnes. Jeho prvý designhotel sa v minulom roku dočkal nákladnej rekonštrukcie, ktorá sa veľmi silne inšpirovala dielom slávneho dizajnéra. Láka tak Jacobsenových fanúšikov z celého sveta, ktorí dychtivo využívajú možnosť vidieť jeho ideály prenesené do 21. storočia. No je otázne, či je kontroverzná bratislavská kópia hodná podobnej pocty.
